1. Magnolie alebo stromy Falie
Najkrajšie a najobl’úbenejsie rastliny v záhrade sú magnolie, ktoré kvitnú skoro na jar pred fasádou a severnym krídlom rezidencie. Prvé mestské magnolie boli vysadené pravdepodobne v prvych rokoch minulého storočia, na fotográfiádch z roku 1933 uz môžeme vidieť „les” kvetov, ktorý prekryval okná v prízemí paláca. Japonská magnólia s bielymi kvetmi (Magnolia kobus), ktorá sa nachádza v záhrade biskupského paláca, je vo svojej krajine symbolom čistoty. Magnólia s obrovskými ružovymi kvetmi (Magnolia x soulangeana) je sl’achteny druh, meno má podl’a Etienne Soulange-Bodina (1774-1846), ktory ju vyšl’achtil v roku 1820.
2. Stromy - tis
Vâcsina jemnÿch tisov v záhrade barokového paláca bola vysadená v roku 1908, aby slúzila ako zivÿ plot, ale kvóli nedostatku orezávania v priebehu desafrocí komunizmu rástli, az sa z nich stali obri. Vsetky casti stromu Taxus baccata, okrem obalu sémién, sú vázne az smrtel’ne jedovaté. Beznÿ tis rastie pomaly, móze zif aj niekol’ko tisíc rokov, neodolá síce premiestnovaniu, aie dobre znása orezávanie. V záhrade barokového paláca sa nachádza mnoho vzácnych druhov tisa, ktoré vd’aka orezávaniu novych konárov nesú bohatú korunu
3. Tureckÿ lieskovec
V záhrade barokového paláca rastú po stranách hlavnej brány tri exempláre stromov, ktoré májú asi sto rokov. Carylus colurua, známy aj ako lieskovy orech z Levantu, je rozšíreny v Turecku a stal sa obl’úbenou základnou surovinou cukrární. Záhradníci ju považujú za jeden z najkrajších okrasnych stromov v parkoch. V Rumunsku sa turecký lieskovec nachádza v juznych Karpatoch, najmä na nizších úrovniach smerom k Dunaju v nadmorskej vyške okolo 400 až 600m.
5. Americke železne drevo"/Kävovÿ strom z Kentucky
V záhrade paláca boli okolo roku 1878 vysadené tri vel’ké sekvoje, ktoré sú napriek svojmu „mladému” veku - s obvodom kmeňov 3 a 3,7 metra a korunami natiahnutymi az k oblohe najväčšimi stromami v parku. Kazdy jeden exemplar je zriedkavy a speciálne chráneny. Sú to najväčši a najstarší obyvatelia Zeme, najstarší exemplar má viac ako 3000 rokov, je takmer 100 metrov vysoky a váži asi 1000 tón. Kvôli znárodneniu sa tieto stromy ocitli v susednom školskom dvore, ale my ich stále povazujeme za najcennejšie exemplare palácovej záhrady
6. Sekvoja obrovsk Sequoia giganteum
V záhrade paláca boli okolo roku 1878 vysadené tri vel’ké sekvoje, ktoré sú napriek svojmu „mladému” veku - s obvodom kmenov 3 a 3,7 metra a korunami natiahnutymi az k oblohe najväcsimi stromami v parku. Kazdy jeden exemplar je zriedkavy a speciálne chráneny. Sú to najväcsi a najstarsí obyvatelia Zeme, najstarsí exemplar má viac ako 3000 rokov, je takmer 100 metrov vysoky a vázi asi 1000 tón. Kvőli znárodneniu sa tieto stromy ocitli v susednom skolskom dvore, ale my ich stále povazujeme za najcennejsie exemplare palácovej záhrady.
7. Gingko biloba
Je to živá fosília, ktorá na rozdel’ od ostatnych stromov z ktorymi spolunažívala už pred 65 miliónmi rokov, prežila poslednú l’adovú dobu. Je to sväty a uzdravujúci strom budhistickych mníchov. Na cestu svetom sa vydal z Číny a od roku 1738 sa úspešne kultivuje aj v Európe. Táto rastlina môze ziť až tisíc rokov, staré exemplare vysoké 50 metrov so širokou korunou májú listy v tvare vejára, ktoré na jesen opadávajú. Donedávna žili v záhrade barokového paláca len dva exempláre, jeden 100 rokov stary „dospely” a jeden 20 ročny „mládenec”. Ich počet sa ale zvyšil pocaš rehabilitácie záhrady.
8. Americky strom gumy
Liguidambar stryaciflua je obl’úbenym stromom v parkoch, pretoze má pekny tvar, bohatú korunu, ktorá sa na jesen mení na cervenkastú. Zaujímavosfou tohto stromu je, ze z jeho narezaného kmena tecie zivica, vonavá storax, ktorá slúzi ako základny materiál pri vyrobe zuvaciek a kozmetiky.
9. Červeny dub
Quercus rubra je originálnou okrasou vnútorného nádvoria. Predpokladáme, že na nádvorie paláca sa dostal okolo roku 1868. Je to obor vysokÿ 24 metrov s obvodom 370 centimetrov pochádzajúci z vÿchodnÿch krajov Spojenÿch štátov americkÿch a južnej časti Kanady. Listy počas jesene menia svoju farbu na červenkasto hnedú, tento jav mu dal aj pomenovanie.